Všetko o pohľadniciach a dôvody, prečo by ste ich mali stále posielať

Pohľadnice sa vám môžu zdať zastaralé, no ak si prečítate náš článok, možno vo vás prebudíme chuť sa k posielaniu týchto očarujúcich kariet vrátiť.

Posielanie pohľadníc bolo ešte donedávna súčasťou každej rodinnej dovolenky. Ten krásny pocit, keď si otvoríte schránku a vypadne na vás neočakávaná, no o to milšia kartička s fotkou z dovolenkovej destinácie, či s umeleckým dielom, mnohým z nás vyčaril úsmev na perách. No v digitálnej dobe, keď vieme všetko vybaviť pár klikmi, je nájsť si v schránke pohľadnicu stále zriedkavejšie. 

Ak sa chcete dozvedieť niečo o histórii pohľadníc, o tom prečo by ste ich stále mali posielať, ale aj o projektoch, ktoré práve vďaka pohľadniciam robia život krajším tým, ktorí to najviac potrebujú, ďalšie riadky sú určené práve pre vás. 

História pohľadníc

Prvé pokusy

Po popularizácii tlačiarenských strojov, ktorá dosahovala svoj vrchol v 17. a 18. storočí,  sa na vizitkách, listových papieroch a iných druhoch papierov začali objavovať ilustrácie, často s jemnými rytinami a vkusným dizajnom. 

S prvým pokusom o vytvorenie pohľadníc prišiel pravdepodobne už v roku 1777 francúzsky rytec Demaison, ktorý vydal hárok malých kartičiek s pozdravmi, ktoré boli určené na rozrezanie a odoslanie poštou. Avšak tento nápad sa nestretol so záujmom, keďže ľudia sa obávali, že ich korešpondencia bude čítaná inými osobami, najmä služobníctvom. 

Poštová reforma v Spojenom Kráľovstve na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 19-eho storočia zjednotila ceny na doručovanie domácej pošty na jeden cent za obálku. Platba sa mala uskutočniť pomocou tlačenej známky, ktorá by sa na obálku nalepila. A tak, v máji roku 1840, uzrela svetlo sveta vôbec prvá lepiaca poštová známka - Penny Black.

V polovici 60. rokov 19. storočia prichádzajú aj v Nemecku s návrhmi na istú formu pohľadníc. Konkrétne na poštovej konferencii v Karlsruhe v roku 1965, Heinrich von Stephan prichádza s návrhom tvrdých kariet, na ktoré by sa dalo priamo písať, a ktoré by sa mohli odosielať bez použitia obálky. Išlo mu najmä o zníženie nákladov a materiálov použitých na krátke správy. Avšak ani tento nápad neprešiel, pretože pošta sa obávala komplexnosti takéhoto riešenia a zložitosti implementácie v rôznych oblastiach, ktoré si vydávali vlastné známky. 

Oficiálne pohľadnice

Prvé ozajstné pohľadnice, respektíve korešpondenčné lístky, boli do obehu vydané napokon v Rakúsko-Uhorsku v októbri roku 1869, potom čo Dr. Emanuel Hermann, profesor ekonómie vo Viedni, publikoval článok v Neue Freie Presse, v ktorom poukázal na to, že čas a úsilie vynaložené na písanie listu boli neúmerné dĺžke odoslanej správy. Navrhol preto, aby sa zaviedla praktickejšia a lacnejšia metóda pre kratšiu a efektívnejšiu komunikáciu.

Jeho odporúčania natoľko zapôsobili na rakúsku poštu, že ich zaviedla do praxe. Vznikla tak Correspondenz-Karte, svetlohnedý obdĺžnik s rozmermi 8,5 x 12 cm s priestorom pre adresu na prednej strane a pre krátku správu na zadnej strane. V pravom hornom rohu bola vytlačená pečiatka v hodnote 2 Kreuzer, čo predstavovalo polovicu ceny bežného listu. 

V Británii sa prvé pohľadnice začali objavovať krátko na to, v roku 1870. Vyrábali sa v dvoch veľkostiach a výrazne čerpali z rakúsko-uhorského dizajnu. Bola na nich vytlačená známka pol pence, ktorá pokrývala cenu poštovného a podobne ako v Rakúsko-Uhorsku, predstavovala polovicu ceny bežného listu. Známka bola vytlačená iba na jednej strane, čo umožnilo na druhú stranu napísať správu alebo obchodnú korešpondenciu.

Prvé pohľadnice nemali žiadne obrázky. Jedna strana bola pre adresu príjemcu a druhá pre správu. Pohľadnice s obrázkami sa objavili vo Francúzsku v roku 1870 a prvá takáto pohľadnica bola odoslaná z Viedne. Počas nasledujúceho desaťročia sa používanie pohľadníc rozšírilo po celej Európe a aj do Spojených štátov amerických.

Pohľadnice sa v Británii stali veľmi populárnymi. Išlo o inováciu, ktorá umožňovala rýchlu a lacnú korešpondenciu bez formálnosti listu. V roku 1871 bolo v Británii odoslaných približne 75 miliónov pohľadníc a objemy sa výrazne zvýšili na čísla viac ako 800 miliónov ročne na konci vlády kráľa Eduarda VII. v roku 1910. 

Vo švajčiarskom Berne bola v roku 1874 vytvorená Všeobecná poštová únia (neskôr premenovaná na Svetovú poštovú úniu), ktorá na jednom z prvých zasadnutí stanovila štandardné poštovné pre listovú poštu zasielanú medzi členmi tejto únie a tiež určila, že sadzba za pohľadnice by mala byť polovičná, oproti štandardným listom. Toto ustanovenie výrazne uľahčilo posielanie pohľadníc do zahraničia. 

V 80. rokoch 19. storočia boli už mnohé pohľadnice vytlačené s malými obrázkami alebo vzormi na strane správy, spočiatku len čiernou farbou, no neskôr sa začali tlačiť aj vo farbe.

Na konci desaťročia debutovala Eiffelova veža na svetovej výstave v Paríži v roku 1889. Francúzsky rytec Charles Libonis pre túto príležitosť navrhol pohľadnice s vežou, ktorá bola v tom čase najvyššou na svete. Nové pohľadnice, ktoré bolo možné posielať poštou priamo z Eiffelovej veže, si návštevníci veľmi obľúbili a stali sa známymi, rovnako ako Libonis.

Fotografie na pohľadniciach

V deväťdesiatych rokoch 19. storočia sa fotografia začala používať aj na pohľadniciach a v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa jej popularita postupne zvyšovala.

Na prelome storočia spoločnosť Kodak uviedla na trh skladací vreckový fotoaparát č. 3A s negatívmi, ktoré mali rovnakú veľkosť ako pohľadnice, a preto ich bolo možné vytlačiť priamo na pohľadnicu bez orezania.

V roku 1893 sa v Chicagu konal Svetový veľtrh, na ktorom sa zúčastnilo 46 krajín s výstavami a atrakciami. Veľtrh navštívilo viac ako 26 miliónov ľudí. Vydavateľ Charles W Goldsmith sa preto chopil príležitosti a vyrobil nový súbor oficiálnych pohľadníc, na ktorých boli farebne znázornené pavilóny a ďalšie zaujímavé časti výstavy. Išlo o prvé komerčne vyrábané obrazové pohľadnice, ktoré boli predávané ako suvenír v Spojených štátoch, a stali sa obrovským hitom. 

V júni 1897 bola v Norimbergu založená Svetová asociácia Kosmopolit, prvý známy klub zbierania pohľadníc s tisíckami členov. Posielali si pohľadnice s pozdravom Gutferngruß a žiadali o zaslanie spätnej pohľadnice, a tak zbierali pohľadnice z celého sveta. Toto združenie pôsobilo až do prvej svetovej vojny a na vrchole malo len v Nemecku viac ako 15 000 členov.

Na prelome storočí nastala zlatá éra pohľadníc. Vďaka tomu, že pohľadnice boli niekoľkokrát denne zbierané, odosielané a doručované (v niektorých veľkých mestách až dvanásťkrát denne) boli v podstate SMS-kami svojej doby. Posielať ich bolo lacné a pohodlné čomu nasvedčuje to, že v najväčšom rozmachu sa ich každoročne posielali miliardy.

Malebné krajiny, portréty, výstavy, kráľovské návštevy, humorné scénky, či dokonca aktuálne udalosti sa krátko po tom, čo sa odohrali, rýchlo vytlačili do pohľadníc. Mnohé zachované príklady týchto pohľadníc poskytujú živý obraz doby.

Moderné pohľadnice

V roku 1902 umožnila Britská pošta písať správy na jednu polovicu strany obvykle vyhradenej pre adresu, čím vydláždila cestu pohľadniciam, kde je na jednej strane správa s adresátom a na druhej strane je samotný motív, respektíve obrázok pohľadnice. 

Tieto pohľadnice však nebolo možné posielať do zahraničia, kým s tým nesúhlasili aj ostatní členovia Svetovej poštovej únie. Dohoda o tejto záležitosti bola dosiahnutá na šiestom kongrese poštovej únie v Ríme v roku 1906.

Američan nemeckého pôvodu Curt Teich založil v roku 1898 v Chicagu vydavateľskú spoločnosť zameranú na tlač novín a časopisov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1908, spoločnosť Curt Teich Co. zaviedla do svojho portfólia pohľadnice a v priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa stala najväčšou tlačiarňou pohľadníc a reklamných pohľadníc na svete.

Curt Teich bol prvým priekopníkom procesu ofsetovej tlače a ako prvý pochopil výhody použitia jemne reliéfneho papiera na urýchlenie schnutia atramentu, čo umožnilo konečnému produktu zachovať jasnejšie farby. Vďaka svojej štruktúre pripomínajúcej ľan sa tieto reliéfne pohľadnice stali známymi ako ľanové karty.

Preslávil sa najmä pohľadnicami Greetings From pohľadnice s veľkými písmenami, ktoré úspešne prispôsobili myšlienku skorších kariet Gruss Aus americkému publiku. 

Romantika

Samozrejmosťou bolo aj posielanie si pohľadníc zaľúbenými pármi. Častým motívom boli rôzne zaľúbené básne či dokonca Shakespearovské sonety. No v prudérnom viktoriánskom Anglicku sa nie všetci odvážili lásku vyznávať takto okato a tak si vytvorili akúsi tajnú reč pre zamilovaných, ktorá bola komunikovaná pomocou špecifického nalepenia známky. Zamilovaný pár tak mohol vyjadriť, že si chýbajú bez toho, aby to niekto neznalý tejto šifry vedel rozlúštiť. 

Prvá svetová vojna

Pohľadnice zotrvávali v obľube aj počas I. svetovej vojny. Boli rýchlym a jednoduchým spôsobom, ktorým mohli vojaci komunikovať so svojimi blízkymi. Navyše ich mohli posielať z frontu zadarmo. Populárnym motívom boli pohľadnice zobrazujúce vojaka so svojou milou, ktoré si vojnou odlúčené páry často posielali a mali im pripomínať, že ich doma stále čaká ich láska. 

Hrozilo však aj, že pohľadnice by mohli byť použité na špionáž, prípadne že by sa citlivé údaje mohli dostať nedopatrením do rúk nepriateľa, a preto musela byť všetka odoslaná pošta kontrolovaná a cenzurovaná. 

Vojnoví zajatci zle znášali extrémnu izoláciu a osamelosť. Počas I. svetovej vojny sa všetky krajiny dohodli, že zajatci zadržaní v zahraničí môžu bezplatne posielať poštu do svojich domovských krajín.

Dovolenky

Turizmus a cestovanie sa vďaka moderným spôsobom prepravy stali v minulom storočí ľahko dostupnými a veľmi populárnymi a tak sa niet čomu čudovať, že majorita odoslaných pohľadníc pochádza z dovoleniek. Pohľadnice s fotkami turistických atrakcii, dovolenkových miest a pamätihodností boli motívom značnej časti pohľadníc odoslaných v druhej polovici 20. Storočia.

Typy pohľadníc podľa období

Vo všeobecnosti rozdeľujeme typy pohľadníc podľa období, v ktorých boli vydávané. Najčastejšie sa delia do 8 období. 

1. Priekopnícke obdobie ( do roku 1898)
   Prvé roky mohla byť na zadnej strane pohľadníc vytlačená iba adresa a akékoľvek správy museli byť napísané okolo obrázka. Vyznačujú sa nedelenou zadnou stranou s čiarami vytlačenými pre meno a adresu prijímateľa. 
    
2. Obdobie pohľadníc od súkromných tlačiarov (1898-1901)
   V Spojených štátoch udelil kongres v roku 1898 súkromným tlačiarňam povolenie tlačiť si vlastné pohľadnice, ale museli na vrch karty napísať „Private Mailing Card“. Predtým mohli byť pohľadnice vydávané iba Poštovým úradom. 
    
3. Obdobie nepredelenej zadnej strany (1901 - 1907)
   Nasledovala éra pohľadníc s nepredelenou zadnou stranou, ktorá trvala od roku 1901 do roku 1907. Správa bola stále obmedzená na stranu s obrázkom, ale vydavatelia už na vrch karty netlačili „Private Mailing Card“, ale “Postcard“.
    
4. Obdobie predelenej zadnej strany (1907-1915)
   Konečne bolo povolené písať správy na zadnú stranu pohľadníc, čo umožnilo nenarúšať fotografiu na  prednej strane. Táto éra je známa aj ako „zlatý vek pohľadníc”.
    
5. Obdobie bielych okrajov (1915-1930)
   Zvyčajne boli viaceré pohľadnice vytlačené v radoch na veľký list papiera, ktorý sa musel orezať okolo okrajov každej pohľadnice, čo si vyžadovala veľkú presnosť a viac času. Biele okraje boli zavedené, aby poskytli určitú mieru chýb procesu, čím sa znížila ich nákladovosť na výrobu.
    
6. Plátenné obdobie (1930-1945)
   Pokrok v technológii tlače umožnil vydavateľom tlačiť na papier s vysokým obsahom textílie. Výroba týchto kariet bola lacná a umožnila vydavateľom experimentovať s jasnými farbami.
    
7. Fotochromatické obdobie (1939-1970)
   S novou technológiou tlače mohli vydavatelia konečne tlačiť fotografické farebné obrázky na lesklý papier. Pohľadnice boli vytlačené z farebného filmu a nakoniec boli potiahnuté lakom, ktorý im dodal atraktívny lesk.
    
8. Kontinentálne obdobie (1970-súčasnosť)
   Od 70. rokov sa v USA začína používať formát pohľadníc 4x6 palcov. Hoci je tento formát štandardom pohľadníc v Európe už od 20. rokov, začiatok Kontinentálneho obdobia datujeme až pri osvojení si spomínaného formátu v USA.   

Úpadok

Keďže nič netrvá večne, aj popularita pohľadníc začala postupom času uberať na intenzite. V roku 1968 sa prešlo na triedne delenie poštových známok a pohľadnice už naďalej neboli zvýhodnené oproti klasickým listom. Okrem toho technológie sa v 20. storočí značne posunuli a s rozvojom digitálnych technológii, prišiel aj drastický pád v počte odoslaných pohľadníc oproti minulosti. Pohľadnice z dovolenkových destinácii často nájdu svojho adresáta až o niekoľko dní, v prípade exotickejších destinácii aj niekoľko týždňov po návrate a tak sa mnohí cestujúci spoliehajú skôr na digitálnu prezentáciu miest, ktoré navštívili, najmä na platformách sociálnych sietí. 

Súčasnosť

Napriek klesajúcej popularite pohľadníc, sa stále nájde mnoho ľudí, ktorí sú oddaní tejto forme korešpondencie. V roku 2005 bola úspešne spustená webstránka Postcrossing, ktorá zhromažďuje fanúšikov pohľadníc, ktorí si ich medzi sebou s radosťou vymieňajú. Otcom tohto projektu je Paulo Magalhães, portugalský softvérový inžinier, ktorý rád dostával pohľadnice, no nemal veľa ľudí, s ktorými by si ich mohol vymieňať. V súčasnosti má hnutie vyše 800 tisíc členov zo všetkých kútov sveta a k dnešnému dňu si vďaka tomuto projektu vymenili už viac ako 57 miliónov pohľadníc. 

V roku 2019 zorganizovalo hnutie Postcrossing celosvetovú kampaň na oslavu 150. výročia vzniku tohto média. Zozbierali tisícky kusov rôznych pohľadníc, z ktorých mnohé vystavili sídle Svetovej Poštovej Únie vo švajčiarskom Berne. Tejto udalosti sa zúčastnili mnohé školy, múzeá a inštitúcie. 

World Postcard Day

O rok neskôr, v roku 2020 vyhlásili Svetový deň pohľadníc (World Postcard Day), ktorý pripadá každoročne na 1. októbra. Medzi študentmi dizajnu a umenia bola zorganizovaná súťaž návrhov pohľadníc s cieľom vytvoriť oficiálnu pohľadnicu pre podujatie, ktorá bola v tento deň sprístupnená všetkým na použitie.

Tento výnimočný deň si pripomínali na celom svete vydávaním pamätných pohľadníc, špeciálnymi storno známkami, podujatiami na školách, filatelistickými veľtrhmi, knižnicami, múzeami, zľavami na poštách a predovšetkým, veľa veľa pohľadnicami. 

Slovenské a české projekty

Aj u nás existuje niekoľko veľmi pekných projektov zameriavajúcich sa na pohľadnice. 

Vďaka vianočnej pošte, ktorú už 24 rokov organizuje Slovenská pošta, môžu deti napísať každý rok list Ježiškovi, ktorý ich odmení malým darčekom. Deti sa môžu zapojiť aj do súťaže tým, že k pohľadnici pre Ježiška pridajú vlastnú kresbu. Z najlepších kresieb sa každoročne vyberie jedna, ktorá sa stane námetom na detskú vianočnú poštovú známku. 

Vianočnú poštu organizuje aj občianske združenie Pohodovo. V tomto prípade ide o projekt, ktorý má za cieľ potešiť seniorov v domovoch dôchodcov. Tento projekt funguje už 6 rokov a viac ako 70 tisíc dobrovoľníkov z celého sveta vďaka nemu skrášlilo sviatočné chvíle neznámym starkým, ktorým zaslali už viac ako 130 tisíc vianočných želaní. 

Fialové Vianoce je charitatívny projekt o.z. Meli Beli, ktorý pomáha deťom s ťažkou formou epilepsie a inými pridruženými diagnózami. Na ich stránke si môžete kúpiť pohľadnice od špičkových slovenských ilustrátorov a financie získané predajom pohľadníc tak poputujú na pomoc konkrétnym deťom so spomínanou diagnózou. 

Úsmev do schránky je iniciatívou dobrovoľníkov zo študentskej neziskovej organizácie Mise nádeje, ktorí sa orientujú na pomoc seniorom. Na rozdiel od Vianočnej pošty o.z. Pohodovo však pohľadnice prijímajú celoročne a sú určené na spríjemnenie chvíľ seniorom, a ďalším opusteným ľuďom, ktorí tvoria až tretinu obyvateľov štátnych a neštátnych zariadení. 

Zberateľstvo

Zbieranie pohľadníc sa nazýva deltiológia, čo pochádza z gréckeho slova pre povrch, na ktorom je niečo napísané. Celosvetová deltiológia je po zbieraní známok a mincí/bankoviek tretím najväčším zberateľským koníčkom.

Deitologické kluby možno nájsť v mnohých krajinách. Kluby, ako aj súvisiace organizácie, často organizujú výstavy pohľadníc, kde je možné pohľadnice kúpiť, vymeniť alebo predať. 

Prečo stále posielať pohľadnice?

Možno sa pýtate, načo je dobré v dnešnej modernej dobe venovať čas a peniaze posielaniu pohľadníc. Dôvodov je hneď niekoľko:

1. Je to osobné
   Posielanie pohľadníc je oveľa osobnejšie ako zdieľanie fotiek na sociálnych sieťach. Keď niekomu pošlete pohľadnicu, napríklad z dovolenky, dávate tej osobe jasne najavo, že na ňu myslíte, a že by ste chceli, aby bola s vami. Do výberu, napísania a odoslania pohľadnice investujete aj svoj čas, čo hovorí, že vám na danej osobe naozaj záleží. 
    
2. Odlíši vás to od ostatných
   Poslať email, alebo súkromnú správu vie dnes už naozaj každý. Odlíšte sa od ostatných a vyčnievajte z radu tým, že svojim známym pošlete pohľadnice. Poteší ich to, budete originálny a verte, že vám to pridá na obľúbenosti. Navyše, mnohí si na vás iste takisto spomenú, keď na ich dovolenke prejdú okolo kiosku s pohľadnicami a ktovie, možno vám tiež jednu pošlú.
    
3. Zaznamená to vaše cesty
   Poslať pohľadnicu môžete aj sami sebe. Mapujte si tak svoje cesty a zbierajte suveníry z krajín, ktoré navštívite. Pohľadnice si potom môžete uložiť na nástenku, alebo nalepiť na mapu sveta, aby ste mali lepší prehľad kde všade ste boli. Pri každom pohľade na vašu pohľadnicu sa vám zaiste vynoria mnohé spomienky na krásny čas, ktorý ste počas cestovania zažili. 
    
4. Vydrží to roky
   Pokiaľ svoje súbory neukladáte do cloudu, musíte ich pravidelne migrovať na nové zariadenia. Navyše, nečakané zlyhanie počítača alebo porucha smartfónu môže vymazať vaše fotografie. Môžete tak stratiť mnohé krásne spomienky. 
   Pri správnom skladovaní môže všetko vyrobené z papiera vydržať desiatky rokov. Ak teda niekomu pošlete pohľadnicu, môžete si byť takmer istý, že vám ostane na celý život. Skutočnosť, že ide o hmatateľný objekt, pridáva ďalší rozmer, ktorý e-mailové prílohy nedokážu replikovať.
    
5. Uvoľňuje to stres
   Proces výberu, písania a posielania pohľadnice dokáže znížiť hladinu stresu v tele. Hektický život, ktorý mnohý vedieme, si priam žiada, aby sme spomalili a trochu sa uvoľnili. Kreatívny výber pohľadnice a napísanie osobnej správy perom vám môže poskytnúť presne tých pár minút, ktoré potrebujete na to, aby ste zabudli na každodenné stresy a naháňanie. 
    
6. Je to jeden z najlepších suvenírov
   Okrem už spomínaných benefitov, pohľadnice sú aj skvelým suvenírom. Nemusíte si tak lámať hlavu čo kúpite vašim známym a či sa vám to zmestí do batožiny. Jednoducho im vyberiete krásnu pohľadnicu, napíšete osobný odkaz a zabijete tak hneď aspoň dve muchy jednou ranou. 
    
7. Je to lacné
   Pohľadnice stoja v priemere 1-2 Euro, hoci ak sa ich rozhodnete kupovať na tých najturistickejších miestach, môže to byť aj viac. Stále však ide o pomerne lacnú záležitosť, ktorou viete potešiť svojich blízkych. 
    
8. Pohľadnice inšpirujú na ďalšie cestovanie
   Pohľadnice pomáhajú vytvárať osobitnejšie spojenia s cestovateľskými destináciami. Keď dostanete pohľadnicu z miesta, kde ste nikdy neboli, s osobným odporúčaním od priateľa, môže vás to ľahko navnadiť, aby ste danú krajinu navštívili, alebo aspoň aby ste si o nej zistili viac. 
    
9. Potešíte tým iných
   Nielen vaši blízki si zaslúžia cítiť sa dobre. Existuje mnoho osamelých ľudí, ktorí potrebujú kontakt a práve ich viete potešiť, napríklad pomocou vyššie spomínaných projektov, zaslaním pohľadnice. 
   Dúfame, že ste sa od nás dozvedeli niečo nové a hádam sme vás aj inšpirovali aby ste počas vašej najbližšej cesty mysleli na svojich známych a vyčarovali im úsmev na tvári tým, že si na nich spomeniete a pošlete im originálnu pohľadnicu.